Slovenské víno a vinohradníctvo – 4. časť rozhovoru s Vladimírom Hronským, enológom, someliérom, publicistom a brand managerom vinárstva Tajna o vývoji trhu s vínom a formovaní identity slovenských vín.
Dobré slovenské víno – aká by mala byť jeho cena?
Dobré slovenské víno, na produkcii ktorého sa nešetrí, ani nehovorím prívlastkové, len slovenské… Iste nie dve – tri eurá. Hodnota vína, vyjadrená cenou, u nás musí začať od šiestich eur, ak spočítate fľašu, adjustáž, kartón, hrozno, ktoré je drahšie ako maďarské, zber, keďže tu nemáme všetci kombajn. Navyše cenu odvodov, mzdy, certifikácie. Vychádza to tak.
Prečítajte si aj: Ruže vo viniči nie sú na okrasu
Známy tokajský vinár Jaroslav Ostrožovič pred časom pre Forbes povedal, že aj pre jeho vína je konkurenciou hocijaká anonymná fľaša zo supermarketu. Ako je to vôbec možné?
Nie sme malý trh, keďže sme súčasťou Európskej únie. Únia je veľký výrobca aj spotrebiteľ potravín, približne 78 až 80 percent produkcie sa spotrebuje na domácich trhoch. Európske prebytky vína sú preto na slovenskom trhu bežnou realitou. Podobné je to so stolovým hroznom, je dostupné celoročne, sanuje potrebu ľudí, aby ho mali na stole, ale jeho kvalita je často pochybná. Navyše v ponuke reťazcov je veľmi široká skupina anonymných vín. V konečnom dôsledku to znamená, že slovenské víno si musí svoju identitu vydupať.
Poďme ešte späť do obchodu. Ako vyzerá v realite súboj Prosecca a slovenských sektov o zákazníka?
Aby sme si rozumeli, Prosecco, ak pochádza z Conegliano alebo Valdobbiadene alebo z Asola, tak je často senzoricky výborné. Ale ak mi nalejete niečo, čo sa iba vydáva za Prosecco, ale ním skutočne nie je, naozaj poviem – dajme si náš sekt. Ale zákazník mi často odporuje: prečo by sme si mali dať sekt? A to je práve tá historická diskontinutita. Keby sme tu sedeli pred sto rokmi, čo by sme asi tak mali v pohári? V lete iste špricer s kvapkou ryňáku, vlašáku, možno s pikantnou leánkou a trochou sódy z fľaše. Prípadne pohár dobre vychladeného Bratislavského bieleho, či príjemnú Skalickú alebo Račiansku frankovku. Vernosť k tradíciám mi u nás veľmi chýba. Prečo by som mal nosiť dačo zvonku, keď to máme tu? Lenže my sme na tie naše vína akosi zabudli.
Prečítajte si aj: Champagne a sekt – mali by ste vedieť za čo platíte
Fiktívna situácia: chcem si otvoriť reštauráciu. Mám ponúkať výlučne slovenské vína? Pol na pol? Čo to spraví s predajom?
Viem si predstaviť úspech brandu, kde by som mal 80 percent slovenských vín. Ale to by zase nezodpovedalo realite, vzhľadom na spomínané objemy produkcie, keďže produkujeme doma iba 40 percent spotreby. Ak bude someliér hospodárom a tým, kto rozhoduje o víne, potom môžeme mať každú chvíľu iné víno, to ktoré mi aktuálne v ročnom období a ročníku najlepšie chutí. Ak dokážem medzi tými „ikonami“ zo zahraničia ponúkať aj peknú frankovku, ľudia mi určite povedia: je to skvelé, patrí to sem. Je to tu doma.
Pokračovanie rozhovoru:
- Teším sa, že náš trh sa po počiatočnom chaose pomaly začína čistiť (1/6)
- Do akej miery je možné korektne porovnať slovenské a „svetové“ víno? (2/6)
- Do akej miery sú slovenskí vinári a víno rozoznateľní? (3/6)
- Ako a kde môže slovenský vinár získať identitu? (5/6)
- Čo pre víno môže urobiť štát, čo je na vinohradníkoch a vinároch? (6/6)
Vladímír Hronský v rozhovore pre časopis Forbes
Autorské práva vyhradené.
Prijmite pozvanie na eventy a degustácie a zažite neopakovateľnú atmosféru vinárstva Tajna.
Viac zaujímavých článkov pre všetkých, ktorí milujú víno nájdete v našom magazíne.
Zdroj obr.: dreamstime.com
