Čo pre víno môže urobiť štát, čo je na vinohradníkoch a vinároch? (6/6)
Zhovárame sa s Vladimírom Hronským, enológom, someliérom, publicistom a brand managerom vinárstva Tajna o vývoji trhu s vínom a formovaní identity slovenských vín.
Čo pre víno môže urobiť štát, čo je na vinohradníkoch a vinároch?
To je v prvom rade otázka na nás samých, nespoliehať sa na podporu. U nás nevznikol pred vstupom do Únie vinársky fond. Teraz by to vraj bolo v rozpore s európskym právom. Na Morave vznikol včas a funguje, pomáha pri obnove vinohradov a v marketingu. U nás by to bol kartel, ale majú ho Rakúšania, Moraváci aj Maďari. Povedzme to však aj z opačného konca. Sami nie sme často schopní pozrieť sa za svoj grunt.
Obdivujem Rakúšanov aj Moravákov aj Maďarov, či Slovincov, aké majú na svetových výstavách nádherné expozície. Každý vinár má len štyri metre štvorcové, ale je tam silná expozícia napríklad 30 vinárov. Na Slovensku nevieme dať dokopy dvoch – troch vinárov, nie to ešte v rámci nejakej organizácie. To je naša neschopnosť mať vo vedení zväzov tímy šikovných, vzdelaných a efektívnych ľudí. Túto chybu budeme ťažko dobiehať.
So špecializáciou u nás súvisí dlhodobo vysoký počet odrôd. Existuje niečo ako optimálny počet?
Prakticky rovnaká je situácia v celej strednej Európe. Rakúšania stavajú síce marketing dominantne na odrode Grüner Veltliner (Veltlínske zelené), ale celý trh reálne stojí asi na 20 odrodách. Maďari to mali ešte ťažšie, identitu pôvodných odrôd potrebovali na trhu dokazovať. Furmint priniesli na Tokaj pravdepodobne kolonisti z Talianska, Lipovina je buď náhodný semenáč zo Zemplína alebo z oblasti Lipova medzi Sávou a Drávou. Stretnete sa s ňou aj v Besarábii či v Banáte (dnes leží v Srbsku a Rumunsku, pozn. red.).
Je skôr otázkou historickej mentality národa, či si vinohradníci povedia – to, čomu sa tu darí, to ideme pestovať. Ani také odrody ako Cabernet Sauvignon či Cabernet Franc nie sú považované za čisto francúzske. Korene Cabernetu Franc sa ťahajú až na Kaukaz.
Akú úlohu hrá vo vinohradníctve fakt, či je odroda u nás registrovaná?
Ak aj nie je registrovaná, neprekáža to. Napríklad Kadarka, ktorá je dnes považovaná za maďarskú, vlastne nie je maďarská odroda. Prišla z Gruzínska, ale tu ju už pestujeme veľmi dlho. Aj v takej značke, ako je Bikavér v Maďarsku, vytvorenej okolo Kadarky, trvá konkurencia dvoch lokalít. V Jágerskej (Eger) sa Bikavér začal vyrábať, iná historická konexia vedie do Szekszárdu, oblasti kadariek a frankoviek blízko Moháča. Aj tam je Kadarka súčasťou historických výsadieb, dokonca aj vo vzácnej bielej mutácii.
Pozrime sa na to z iného konca: Máme pestrú skladbu pôdy, odrôd, expozície vinohradov. Sme malá, rozmanitá krajina. Musíme si povedať, že tak bohaté spektrum odrôd, ktoré tu máme, je neefektívne. Hoci naozaj, u nás skutočne platí, že skoro každý kopec si žiada pestovať niečo iné.
Aké sú možnosti vinárov informovať (alebo neinformovať) o pôvode vína na etikete?
Ak napríklad vinár z Modry uvedie na fľaši názvy modranských honov a viníc, som pyšný na jeho komunikáciu. Naopak ak u vína, ktoré vyrobil sčasti zo svojho a sčasti z nakúpeného hrozna, napíše, že ide o Víno zo Slovenska, viac-menej vieme, že to bude povedzme zo Šintavy, čo je obec v susednej vinohradníckej oblasti. A páči sa mi aj prípad, keď Château Topoľčianky, keďže zásobujú veľký retail, identifikujú víno, ktoré napríklad v rámci dopytu dovezú. Nenapíšu len víno z Únie, ale uvedú povedzme Slovinsko. Viem vďaka tomu, čo kupujem.
U vinárov, ktorí sú pri hraniciach, ma niekedy mrzí, že často nakupujú lacné maďarské víno a pritom majú vinohrad, ale nestarajú sa oň. Napokon, ešte iný je príbeh slovenských vín, ktoré končia vo vinárskych závodoch na Morave a predávajú sa ako moravské zemské vína, čo nie je pravda, bola im odopretá identita. Je to otázka cti, ktorá u nás stále trpí. Rozhodnutie priznať si identitu je často vo vinárskej realite náročné. Vinári v Únii však majú stále príležitosť upratať si grunt.
Pokračovanie rozhovoru:
- Teším sa, že náš trh sa po počiatočnom chaose pomaly začína čistiť (1/6)
- Do akej miery je možné korektne porovnať slovenské a „svetové“ víno? (2/6)
- Do akej miery sú slovenskí vinári a víno rozoznateľní? (3/6)
- Dobré slovenské víno – aká by mala byť jeho cena ? (4/6)
- Ako a kde môže slovenský vinár získať identitu? (5/6)
Vladímír Hronský v rozhovore pre časopis Forbes
Autorské práva vyhradené.
