Škola vína

Slovenské víno a jeho označovanie (2/2)

Vinárstvo TAJNA kategória FRESH

V 2. časti článku “Slovenské víno a jeho označovanie” podrobnejšie preberieme kategórie, ktoré označujú kvalitu slovenského vína, akostné vína s prívlastkom a ostatné tradičné označenia.
Kvalitatívne kategórie slovenského vína:

  1. víno bez zemepisného označenia (Víno)
  2. víno s chráneným zemepisným iznačením (CHZO)
  3. víno s chráneným označením pôvodu (CHOP), medzinárodným synonymom CHOP pre Slovensko je označenie Districtus Slovakia Controllatus (skratka D.S.C. alebo DSC)

Vína bez zemepisného označenia (Víno)

Základná kategória vína na Slovensku je víno bez zemepisného označenia (ďalej len „víno”). Na etikete sa nesmie uvádzať menšia zemepisná jednotka ako štát. Hrozno však môže pochádzať z ktorejkoľvek krajiny Európskej únie. Na výrobu vína bez zemepisného označenia pôvodu je možné použiť okrem muštových aj stolové odrody, ale aj na Slovensku neregistrované odrody, ktorých maximálny hektárový výnos nie je stanovený a najnižšia cukornatosť muštu predstavuje 13 °NM. Výrobca musí pri označení deklarovať kategóriu vinárskeho produktu (napr. víno, perlivé víno, víno z prezretého hrozna), skutočný obsah alkoholu, názov a adresu fľašovateľa.

Pri sýtenom alebo šumivom víne uvádzajú etikety s názvom a adresou fľašovateľa aj názov a adresu výrobcu. Súčast’ou označenia vína je ďalej farba, alergény, výrobná dávka, značka o zhodnotení obalu, objem fľaše a údaj o pôvode (Víno zo Slovenska, Sekt zo Slovenska, Vyrobené v Slovenskej republike, Víno z Európskej únie a pod.). Ročník a odroda sú nepovinné údaje, naopak pre sýtené a šumivé vína je povinný údaj o obsahu zvyškového cukru a použitá výrobná metóda.

Vína s chráneným zemepisným označením (CHZO)

Na etiketách vína CHZO sa nesmie uvádzať menšia zemepisná jednotka ako región. Výrobca deklaruje kategóriu vinárskeho produktu a názov chráneného označenia pôvodu (napr. Víno s chráneným zemepisným označením, Slovenské víno, Slovenský vinohradnícky región, Slovenské regionálne víno, Regionálne víno). Ak výrobca uvádza na etikete tradičný názov Regionálne víno, skratku CHZO môže v označení vína vynechať. Ostatné pravidlá označovania vína CHZO sú identické s označením vína bez zemepisného označenia. Na výrobu vína CHZO musí 100% hrozna pochádzať zo Slovenského vinohradníckehoi regiónu a víno musí byť vyrobené na Slovensku.

Z hľadiska kvality je potrebné, aby hrozno pri zbere dosiahlo cukornatosť najmenej 13 °NM a maximálny hektárový výnos neprekročil 20 000 kg (pre regionálne víno 18 000 kg). Hrozno alebo hroznový mušt možno obohatiť, a to najviac do 12% obj. alkoholu pri bielych a 12.5% obj. alkoholu pri červených vínach. Názov odrody, z ktorej bolo víno vyrobené, sa môže uviesť na etikete, keď podiel prímesí iných odrôd nepresiahol 15% hm. a použitá odroda je zapísaná v Listine registrovaných odrôd. V opačnom prípade sa uvádza tradičný názov Značkové víno, ktorého výrobný postup je daný receptúrou výrobcu a evidovaný vo výrobnej dávke. Do kategórie CHZO patrí aj burčiak.

Víno s chráneným označením pôvodu (CHOP)

Najvyššia kategória vín v Slovenskej republike, do ktorej patria akostné vína a akostné vína s prívlastkom. Na výrobu vína CHOP musí hrozno dosiahnuť cukornatosť najmenej 16 °NM. Maximálny výnos hrozna pri zbere nesmie presiahnuť 18 000 kg z jedného hektára. Hrozno alebo hroznový mušt po vylisovaní možno obohatiť repným cukrom alebo zahusteným muštom z hrozna toho istého zberu, a to pri bielych vínach najviac do 22 °NM a pri červených vínach najviac do 24 °NM.

Príkladom románskeho ekvivalentu CHOP v tejto kategórii vína je Malokarpatské víno, ak 100% hrozna na jeho výrobu pochádza z Malokarpatskej VO. Alternatívne možno uvádzať aj menšiu zemepisnú jednotku (obec, hon) alebo väčšiu zemepisnú jednotku (Slovenská republika, Slovensko alebo slovenský, slovenská, slovenské). Etiketa vína CHOP musí obsahovať kategóriu vinárskeho produktu (napríklad víno šumivé, mladé a pod.), názov chráneného označenia pôvodu (napr. Stredoslovenská VO) a ostatné povinné aj nepovinné údaje ako v kategórii Víno. Ak výrobca označení vína uvedie tradičný pojem Regionálne víno, opäť nemusí uvádzať pojem CHOP.

Pri výrobe akostného CHOP sa najnižšia priemerná cukornatosť muštu líši v závislosti od jednotlivých vinohradníckých oblastí. V najteplejšej južnoslovenskej VO a VO Tokaj sa požaduje najmenej 17 °NM, v Malokarpatskej a Východoslovenskej VO 16.5 °NM a v chladnejšej Nitrianskej a Stredoslovenskej VO 16 °NM. Obohacovanie hrozna alebo muštu je možné, a to do 22 °NM pri bielom víne a najviac do 24 °NM pri červenom víne. Dôležitou kvantitatívnou požiadavkou na výrobu akostného hrozna je maximálny hektárový výnos, ktorý nesmie prekročiť vo všetkých oblastiach (s výnimkou Tokaja) 17 500 kg. Maximálny hektárový výnos pri akostných vínach CHOPO vo VO Tokaj nesmie presiahnuť 14 000 kg hrozna. V chránenom označní pôvodu akostného odrodového alebo akostného značkového vína sa okrem názvu vinohradníckej oblasti môžu uvádzať súčasne aj menšie geografické jednotky vrátane názvu vinohradu.

Akostné vína s prívlastkom (CHOP alebo DSC)

Dôležitým tradičným pojmom v označovaní slovenských vín podľa kvality sú akostné vína s prívlastkom. Na výrobu akostného vína s prívlastkom sa musí hrozno zberať v plnej zrelosti a jeho kvalita musí byť pri zbere osvedčená poverenými pracovníkmi kontroly. Hrozno, mušt ani víno sa nesmú obohacovať a víno sa nesmie chemicky konzervovať inak ako použitím oxidu siričitého. Maximálny hektárový výnos akostného hrozna s prívlastkom nesmie prekročiť 12 000 kg, vo vinohradníckej oblasti Tokaj 9 500 kg.

Slovenské prívlastkové vína sú v kategóriách kabinetné víno, neskorý zber, výber z hrozna, bobuľový výber, hrozienkový výber, cibébový výber alebo botrytický výber, ľadové a slamové víno. Originalitu prívlastkov potvrdzujú pridelené štátne kontrolné čísla, ktorými výrobcovia povinne označujú zatriedené vína uvádzané na trh. V CHOP akostného odrodového vína s prívlastkom alebo akostného značkového vína s prívlastkom sa okrem názvu vinohradníckej oblasti môžu uvádzať aj menšie geografické jednotky vrátane názvu vinohradu.

Ostatné tradičné označenia

Na fľašiach slovenského vína sa objavujú aj ďalšie tradičné názvy súvisiace s jeho výrobou. Mladé vína sa plnia do fliaš pred koncom kalendárneho roka, ktorý bol rokom zberu hrozna použitého na jeho výrobu. Vinári ho môžu uviesť na trh od prvého pondelka v novembri roku vinobrania a ponúkať pod označením Mladé víno najneskôr do konca kalendárneho roka. Po roku 2010 sa na flašiach mladého vína zo Slovenska objavuje označenie Svätokatarínske víno, ktoré nie je tradičným pojmom. Rovnako však označuje mladé vína vyrobené zo Slovenského vinohradníckeho regiónu z tradičných muškátových odrôd, ktoré vinári uvádzajú na trh s rovnakými požiadavkami ako mladé vína so spoločným logom a marketingom.

Panenská úroda označuje víno vyrobené z hrozna z prvej úrody vinohradu po vysadení. Za prvú úrodu sa považuje zber hrozna uskutočnený v treťom, najneskôr štvrtom roku po výsadbe. Archívne víno môžu vinári uvádzať na trh najskôr tri roky po zbere a spracovaní hrozna, z ktorého bolo vyrobené.

Pokračovanie: Slovenské vína a ich označovanie (1/2)

Zdroj: Vladimír Hronský: Sprievodca vínami Slovenska

Prijmite pozvanie na eventy a degustácie a zažite neopakovateľnú atmosféru vinárstva Tajna.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *