Slovenské víno a jeho označovanie (1/2)
Označovanie vína patrí k najstarším prvkom vinárskeho marketingu. Prvé papierové etikety sa zjavili na fľašiach vína v 18. storočí vo Francúzsku a v Nemecku. Krátko nato ich nasledovali ostatné krajiny vyrábajúce víno v Európe, vrátane výrobcov vína pôsobiacich na území dnešného Slovenska.
Etikety na fľašiach slovenských vín podávajú v prvom rade dôležité informácie o použitej odrode alebo odrodách, z ktorých sú vína vyrobené. Definujú akostné zatriedenie vína, ročník, kategóriu vína podľa obsahu zvyškového cukru, pôvod vína s označením výrobcu alebo fľašovateľa. Informujú tiež o objeme fľaše, obsahu alkoholu, ale aj o alergénoch. V prípade značkového vína priblížia originálnu receptúru zbačky, nezriedka prémiové víno vinárstva.
Slovenské víno a jeho označovanie
Osobitným prvkom v označovaní slovenského vína sú tradičné názvy odvodené z germánskeho systému. Germánsky systém klasífikácie kladie najväčší dôraz na použitú odrodu pri výrobe vína. V rozhodujúcej miere si všíma kvalitu a množstvo hrozna. Pri určovaní zrelosti hrozna zohl’adňuje tiež cukornatosť, presnejšie obsah prírodných cukrov v mušte. Cukornatosť hrozna pri zbere v spojení s množstvom úrody prepočítanej na jeden hektár rodiaceho vinohradu je v určovaní kvality budúceho vína rozhodujúca.
Vstupom na spoločné európske trhy s vínom bol náš pôvodný systém označovania vína doplnený o prvky románskej nomenklatúry. Vd’aka tomu sa na etiketách slovenských vín zdôraznil pôvod vína a dosiahol súlad s označovaním vína ostatných členských krajín EÚ.
Románsky systém klasifikácie vína je postavený na požiadavke deklarovania pôvodu hrozna. Presnejšie zemepisnej jednotky, odkial’ hrozno na výrobu vína pochádza, kde bola úroda po zbere spracovaná a víno vyrobené. Na Slovensku sú zemepisnými jednotkami štát, vinohradnícky región, vinohradnícka oblasť, vinohradnícky rajón, vinohradnícka trať, vinohradnícky hon a vinohradnícka obec.
Germánsky aj románsky systém vychádzajú síce z odlišných uhlov pohľadu, no miestami sa ich požiadavky na označovanie vína stretávajú. Románsky systém zaznamenáva v prvom rade názov apelácie (región, oblasť), názvy použitých odrôd väčšinou neuvádza. Napriek tomu vína zoblasti Languedoc, z Alsaska alebo Hornej Adiže nesú na etiketách názvy odrôd použitých na ich výrobu. Podobne zasa germánske označenia vín z Rakúska, Nemecka, Čiech a Slovenska uvádzajú okrem odrodového zloženia aj názov vinohradníckej oblasti, obce, ba niekedyaj vinohradu.
Ako spoznať kvalitu?
Pravidlo na rozlíšenie kvality slovenského vína podl’a zemepisného určenia je jednoduché: čím menšia zemepisná jednotka je uvedená na etikete, tým kvalitnejšie víno fl’aša spravidla obsahuje.
Podl’a aktuálneho kvalitatívneho označovania sa slovenské vína zatried’ujú do troch vzostupne zoradených kategórií:
- víno bez zemepisného označenia (Víno)
- víno s chráneným zemepisným iznačením (CHZO)
- víno s chráneným označením pôvodu (CHOP), medzinárodným synonymom CHOP pre Slovensko je označenie Districtus Slovakia Controllatus (skratka D.S.C. alebo DSC).
Podrobnejšie sa o kategóriách, ktoré označujú kvalitu slovenského vína si môžete prečítať v “Slovenské víno a jeho označovanie (2/2)”
Zdroj: Vladimír Hronský: Sprievodca vínami Slovenska
