Označovanie vína patrí k najstarším prvkom vinárskeho marketingu. Prvé papierové etikety sa zjavili na fľašiach vína v 18. storočí vo Francúzsku a v Nemecku. Krátko nato ich nasledovali ostatné krajiny vyrábajúce víno v Európe, vrátane výrobcov vína pôsobiacich na území dnešného Slovenska.
Etikety na fľašiach slovenských vín podávajú v prvom rade dôležité informácie o použitej odrode alebo odrodách, z ktorých sú vína vyrobené. Definujú akostné zatriedenie vína, ročník, kategóriu vína podľa obsahu zvyškového cukru, pôvod vína s označením výrobcu alebo fľašovateľa. Informujú tiež o objeme fľaše, obsahu alkoholu, ale aj o alergénoch. V prípade značkového vína priblížia originálnu receptúru zbačky, nezriedka prémiové víno vinárstva.
Slovenské víno a jeho označovanie
Osobitným prvkom v označovaní slovenského vína sú tradičné názvy odvodené z germánskeho systému. Germánsky systém klasífikácie kladie najväčší dôraz na použitú odrodu pri výrobe vína. V rozhodujúcej miere si všíma kvalitu a množstvo hrozna. Pri určovaní zrelosti hrozna zohl’adňuje tiež cukornatosť, presnejšie obsah prírodných cukrov v mušte. Cukornatosť hrozna pri zbere v spojení s množstvom úrody prepočítanej na jeden hektár rodiaceho vinohradu je v určovaní kvality budúceho vína rozhodujúca. Vstupom na spoločné európske trhy s vínom bol náš pôvodný systém označovania vína doplnený o prvky románskej nomenklatúry. Vd’aka tomu sa na etiketách slovenských vín zdôraznil pôvod vína a dosiahol súlad s označovaním vína ostatných členských krajín EÚ.
Prečítajte si aj Do akej miery sú slovenskí vinári a víno rozoznateľní
Románsky systém klasifikácie vína je postavený na požiadavke deklarovania pôvodu hrozna. Presnejšie zemepisnej jednotky, odkial‘ hrozno na výrobu vína pochádza, kde bola úroda po zbere spracovaná a víno vyrobené. Na Slovensku sú zemepisnými jednotkami štát, vinohradnícky región, vinohradnícka oblasť, vinohradnícky rajón, vinohradnícka trať, vinohradnícky hon a vinohradnícka obec.
Germánsky aj románsky systém vychádzajú síce z odlišných uhlov pohľadu, no miestami sa ich požiadavky na označovanie vína stretávajú. Románsky systém zaznamenáva v prvom rade názov apelácie (región, oblasť), názvy použitých odrôd väčšinou neuvádza. Napriek tomu vína zoblasti Languedoc, z Alsaska alebo Hornej Adiže nesú na etiketách názvy odrôd použitých na ich výrobu. Podobne zasa germánske označenia vín z Rakúska, Nemecka, Čiech a Slovenska uvádzajú okrem odrodového zloženia aj názov vinohradníckej oblasti, obce, ba niekedyaj vinohradu.
Prečítajte si aj 10 mýtov, ktoré sa spája s vínom
Ako spoznať kvalitu?
Pravidlo na rozlíšenie kvality slovenského vína podl’a zemepisného určenia je jednoduché: čím menšia zemepisná jednotka je uvedená na etikete, tým kvalitnejšie víno fl’aša spravidla obsahuje.
Podl’a aktuálneho kvalitatívneho označovania sa slovenské vína zatried’ujú do troch vzostupne zoradených kategórií:
- víno bez zemepisného označenia (Víno)
- víno s chráneným zemepisným iznačením (CHZO)
- víno s chráneným označením pôvodu (CHOP), medzinárodným synonymom CHOP pre Slovensko je označenie Districtus Slovakia Controllatus (skratka D.S.C. alebo DSC).
Podrobnejšie sa o kategóriách, ktoré označujú kvalitu slovenského vína si môžete prečítať v „Slovenské víno a jeho označovanie (2/2)“
Zdroj: Vladimír Hronský: Sprievodca vínami Slovenska
