Škola vína

Do akej miery je možné korektne porovnať slovenské a „svetové“ víno? (2/6)

Druhá časť rozhovoru s Vladimírom Hronským, enológom, someliérom, publicistom a brand managerom vinárstva Tajna o vývoji trhu s vínom a formovaní identity slovenských vín.

Do akej miery je vôbec možné korektne porovnať slovenské a „svetové“ víno?

Nedávno nás navštívil priateľ, someliér z medzinárodnej asociácie someliérov a sám si vybral noblesnú frankovku, opulentný alibernet, famózny pinot, po našom Burgundské modré. Je krásne, keď mi niekto z medzinárodne uznávaných profesionálov vína povie – Vlado, už viem, že tu sú krásne červené, ružové i biele, ba aj poctivé exkluzívne tokajské vína. Úlohou vinárov, someliérov, gurmánov, obchodníkov je povedať to ľuďom a vedľa francúzskej fľaše postaviť slovenskú Frankovku modrú či Dunaj. Ak sa skryje etiketa a odmyslíte si odrodový kontext a budete mať primeranú rovnováhu výberu vzoriek, zistíte, že na Slovensku je v ponuke aj absolútna špička. Ale v malom rozmere a s veľkou pestrosťou. U nás nenájdete jeden rukopis. Ak poviete Bordeaux, tak z množstva podoblastí si máte síce problém vybrať, ale s istotou viete povedať, že víno pochádza z Bordeaux.
vinárstvo tajna víno

Tu sme pri ďalšej téme – porovnávanie slovenských a zahraničných vín. Dokážu ho urobiť spotrebitelia?

Spotrebitelia sú stále viac dezorientovaní. Bežný človek si často vyberá z danej ponuky podľa ceny a nemá konkrétnu predstavu, čo chce. Napriek snahám o marketing slovenského vína, pri tak slabej komunikácii, akú pri predaji vynakladáme, zákazníci stále „skúšajú“ to, čo by možno ani nemuseli. Úprimne si položme otázku – v čom je horší slušný slovenský pestovateľský sekt, ba aj bežné akostné šumivé víno, ktoré reprezentuje konkrétnu odrodu a oblasť oproti lacnej verzii Prosecca, frizzante? To často pôsobí v porovnaní s našimi vínami ako voda. Sme ochotní zaň zaplatiť až prehnane veľa peňazí. V Taliansku je Prosecca prebytok. Vyrába sa žiaľ aj z lokalít, ktoré nemajú právo volať sa Prosecco. Technologicky sú tieto vína pripravené sýtením, ležia mimo zóny Trentino, nemajú chránené označenie pôvodu DOC či DOCG, ale iba IGT, možno ani to nie, a reprezentujú vraj charakter. Ak si kúpite bežný slovenský sekt, často je to produkt poctivej charmatovej metódy a to už nie je lacné „frizzante“. V porovnaní s juhoeurópskymi konkurentmi naši vinári viac používajú pri výrobe sektov skutočnú, najdrahšiu sekundárnu fermentáciu vo fľaši.

Slovenskí vinári často hovoria, že domáci spotrebiteľ nie je veľmi lojálny. Potvrdzujú to vaše skúsenosti?

Zrejme máme geneticky zakódované, že si vážime viac, čo je okolo nás, a nie to, čo máme doma. V Maďarsku si človek v prvom rade vezme do rúk maďarské víno, v Rakúsku nedajbože že by ste zobrali namiesto veltlínu či weissburgundera niečo iné. Na Slovensku spotrebiteľ nehľadá Sauvignon zo Slovenska, ale z Nového Zélandu, nevšíma si jedinečné Chardonnay z Čachtíc, ale dáva prednosť anonymnému Chardonnay z veľkej francúzskej apelácie, ktorá je zberaná kombajnom pri 20 tonách na hektár, ktorej cenu drží dole nadprodukcia, umocnená dotáciami. Také víno sa môže definovať iba ako „víno,“ teda bez označenia pôvodu, ale dokáže rafinovane klamať etiketou. Slovenský zákazník si zväčša zoberie také. Aj preto 40 percent trhu kryjú slovenské vína a viac ako 60 percent dovoz.
Pokračovanie rozhovoru:

Vladímír Hronský v rozhovore pre časopis Forbes
Autorské práva vyhradené.


Prijmite pozvanie na eventy a degustácie a zažite neopakovateľnú atmosféru vinárstva Tajna.


Viac zaujímavých článkov pre všetkých, ktorí milujú víno nájdete v našom magazíne.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *