Naši predkovia už v stredoveku poznali vinič hroznorodý. Vinice sa zakladali v kopcovitom teréne, na miernych svahoch. Priaznivé podmienky sa našli v celej oblasti Pohronskej pahorkatiny, vlnitý terén sa zvažuje južným smerom. Vinárstvo a pestovanie viniča má teda v regióne veľmi starú históriu.
V Tekovskej stolici významnou udalosťou v jej histórii bolo založenie kláštora benediktínov vo sv. Beňadiku. Tento kláštor dostal od kráľa rozsiahle majetky v celej stolici. A práve pri súpise tohto majetku sa zakladajú prvé písomné zmienky o mnohých obciach a lokalitách Tekova. Bolo to v pamätnom roku 1075. A tu je i prvá zmienka o viniciach v Tekove.
Opátstvo dostalo v Rybníku vinice s vincúrmi a pätnástimi vinicami. V tejto dobe sú už zmienky i o viniciach pod Zoborom. Tak už v 11. storočí bolo víno premetom obchodných činností. Z Uhorska sa vyvážalo do západných krajín.
Údaje z 12. storočia dokazujú, že celé južné Slovensko bolo oblasťou, kde sa pestovaniu viniča hroznorodého venovala veľká pozornosť. V Tekovskej župe sa vinič pestoval prakticky v každej obci, kde k tomu boli výhodné prírodné podmienky.
V roku 1388 sú vinice v Tekovskej župe v Čaradiciach, v Hosťovej, v roku 1342 v Ohaji,1386 v Lule, v Mani. V roku 1273 je zmienka o viniciach vo Veľkých Vozokanoch, a v Nemčiňanoch, 1319 vo Vrábľoch a v Telinciach. Najlepšie víno bolo z južných svahov Štiavnických vrchov, v Rybníku, v Čajkove. Tu boli i najväčšie rozlohy viniča. Z týchto lokalít sa predávalo drahšie víno ako z oblasti Bratislavy. Najväčší konzumenti boli v Banskej Štiavnici, ktorá už vtedy mala dvadsaťtisíc obyvateľov.
Podľa mena rodu Tajnai nesie názov aj naše vinárstvo
V roku 1542 Peter Tajnai, jeden z významných členov rodu Tajnai začal pestovať vinič v Telinciach. Dve vinice vlastnil v Hosťovej. V závete zanechal staršiu vinicu svojmu synovi Gregorovi a mladšiu Mikulášovi Tajnaimu.
V čase tureckej okupácie Tajná bola na súpise vyberačov tureckých daní, daň sa okrem iných produktov vyberala i z vínneho muštu. Daň z vína platili pestovatelia a tí, čo hrozno nedorábali, ale kupovali hrozno od iných pestovateľov platili daň od sudov. Súpis platiteľov daní v roku 1664 bol spracovaný veľmi podrobne. Počas tureckej nadvlády boli vinice značne zničené, prestarnuté, a vykazovali nízku úrodnosť.
Tento stav vo vinohradníctve pretrvával ešte i v roku 1726 a boli postihnuté i Veľké Šarovce, kedy sa dopestoval iba okov vína ( 50 l). V Tajnej nebola žiadna úroda. Ale vinice sa začali obnovovať už v roku 1710, vysádzali sa nové vinice, obnovovali sa korene vo Veľkých Šarovciach v Tajnej i v Telinciach a v Nevidzanoch. Vo Veľkých Šarovciach mal vinice Adam Červík.
V roku 1746 sa v Tekovskej stolici dopestovalo z jedného hektára 15 hektolitrov vína a v tom roku sa zaznamenal v Tekovskej stolici najväčší rozvoj v pestovaní viniča za posledné storočie.
Významná vinohradnícka oblasť bola na Vrábeľsku. Na Požitavskej pahorkatine Nová ves nad Žitavou mala 5 hektárov viníc, Horný Ohaj 15 hektárov, neskoršie až 20 hektárov, Vráble mali 583 kopáčov, čo predstavuje 20 hektárov.
Na južných svahoch Pohronskej pahorkatiny do vrábeľského vinohradníckeho regiónu patrili obce Telince s výmerou už v roku 1716 – 1746 536 kopáčov (18 hektárov) ,Čifáre 336 kopáčov (11 hektárov). Menšie výmery boli vo Veľkej Tajnej a vo Veľkých Šarovciach. Vo Veľkých Šarovciach významným producentom vína bol Adam Červík. Bol tu vínny zemepanský výčap, ktorý slúžil i obyvateľom Tajnej.
Od konca 18 .storočia bolo víno významným obchodným artiklom. Medzi najväčších producentov patrili vinári z Teliniec, kde bolo okolo 18 hektárov viníc. V polovici 19.storočia nastáva úpadok v pestovaní viniča, vo Veľkých Šarovciach je veľmi nízka úrodnosť, v Tajnej sa pestovalo hrozno a víno iba pre vlastnú potrebu, nebolo predmetom obchodu. Pestovalo sa biele hrozno, úradne bola nahlásená úroda 70 okovov (okov 3 960 litrov). Miera okov sa pri víne používala ešte i v 20. storočí. Červené hrozno sa nepestovalo.
V 70.rokoch 19. storočia vinice boli napadnuté chorobou viniča zvanou filoxéra viničová. Chorobu spôsobovali malé vošky, ktoré napádali viničné kry a tie následne odumierali. Choroba prakticky likvidoval vinice na veľkom území. V Tajnej sa táto choroba vyskytla v 90. rokoch, čo spôsobilo likvidáciu viníc v Tajnej.
Vinárstvo a pestovanie viniča má teda v regióne starobylú históriu. V rozprávaní budeme pokračovať v ďalšej časti nášho seriálu.
Prijmite pozvanie na eventy a degustácie a zažite neopakovateľnú atmosféru vinárstva Tajna.
