Je zaujímavé, že v roku 2005 ružovým vínam vo svete holdovali len dve percentá vyznávačov božieho moku. Po rokoch sa situácia rapídne zmenila. Napríklad vo Francúzsku, kde rapídne rednú rady vyznávačov vína, lebo sa prechádza na pivo a iný alkohol, je ružové víno jediná krásna výnimka. Popíja sa stále viac a viac. Najmä, keď sa oteplí.
Jar a leto sú obdobia, kedy v krajine galského kohúta začína vládnuť ružové. Každý, kto podľahol jeho čaru, sa zhodne, že všetko sa ukrýva najmä vo sviežej ovocnej chuti v poháriku elegantného vína. Ak by si francúzi a hlavne francúzky mali zvoliť obľúbený štýl vína, bolo by to jednoznačne rosé.
Ružové víno sa stalo fenoménom, ktorý reprezentuje súčasné tendencie v konzumácii vína. Či už ako aperitív na letnej terase či pri priateľskom posedení. „Roséčko“, ako ho mnohí láskavo nazývajú, sa stalo synonymom optimizmu, radosti a potešenia. Celosvetová produkcia i spotreba ružových vín má stúpajúci trend. Podobne aj slovenské ružové vína nastúpili na spanilú cestu slávy už pred rokmi.
Prečítajte si aj: Keď počujete „sme butikové vinárstvo“, viete o čo ide?
Ružové víno – ani ryba, ani rak
Ružové vína nepatria ani k červeným, ani k bielym vínam. Sú špecifické tým, že pri ich výrobe sa využíva hrozno modrých odrôd, ale neprebieha jablčno-mliečna fermentácia. Existujú dva základné spôsoby výroby ružových vín.
1. Prvým vzniká víno označované ako rosé, čiže ružové. Pomleté hrozno (vinári ho volajú rmut) z modrých odrôd viniča po krátkom naležaní (odborne macerácii) sa šetrne lisuje. Zo šupiek hrozna sa uvoľňuje farbivo, ktoré je v priebehu macerácie najdôležitejšie pre ružovú farbu vína.
2. Ak sa ružové víno vyrába druhým spôsobom (teda bez macerácie), a to priamo lisovaním modrého hrozna, takto neskôr vyrobené víno sa nazýva klaret. Farebná intenzita tohto typu vína závisí od stupňa vylisovania farbív zo šupiek do muštu. Klarety sú senzoricky (najmä farbou) príbuznejšie k bielym vínam. Rosé naopak svojou sýtejšou farbou a vyšším obsahom trieslovín pripomína viac mladé červené víno.
Prečítajte si aj: Víno Tajna – vybudovať vinárstvo je neopakovateľný zážitok
Ružové už aj bublinky. Ako za všetkým, aj za ich úspechom hľadajte ženu 🙂
S prvým nápadom vyrábať ružové šampanské prišla v roku 1775 vdova Cliquotová. Predtým sa na zvýraznenie ružovej farby šampanského zvykol pridávať „Liqueur de Fisme“, čo bolo farbivo zo zmesi šťavy bazy čiernej, vínneho kameňa a síranu hlinito-draselného. Ružové vína boli práve pre spomínanú alchýmiu, z ktorej trochu striasa, vo svete bubliniek menejcenné. Od spomínaného roku však popularita ružového šampanského medzi milovníkmi vína i bohatou biznis klientelou neuveriteľne stúpla.
Ružové šumivé sa vyrába sa dvoma odlišnými spôsobmi.
Samotokom z rmutu odrody Pinot Noir po jeho krátkej macerácii. Pripomína výrobu tichého, čiže bezbublinkového roséčka. Samotok pri výrobe bieleho vína je mušt, ktorý voľne vyteká z lisu ešte pred začiatkom lisovania. U červeného vína ide o mladé čiastočne vykvasené víno oddelené od kvasného klobúka.
Druhý spôsob výroby ružového šampanského je asambláž, čiže zmeska muštov z odrôd bieleho Chardonnay a modrého Pinot Meunier. Obe odrody sa musia urodiť v rovnakom terroire, čiže vo vinárskej oblasti (apelácii). V tomto prípade vzniká ružové cuvée. Podobne sa vyrábajú i ostatné druhy šampanského. Výsledná farba ružových bubliniek záleží od pomeru bieleho a červeného vína v zmesi. Oproti samotoku z Pinotu Noir je farba stálejšia a bubliniek vznikne viac. No asambláž bieleho a červeného vína je vo svete výnimkou, ako pravidlom. Sceľovanie bielych a červených muštov, resp. vín za účelom výroby rosé je dokonca v krajinách EÚ zakázané.
Ružové víno nie je doménou Francúzska, aj slovenské rosé je skvelé
Domovom najlepších ružových vín je Francúzsko. Na ich výrobu sa najčastejšie využíva hrozno modrých odrôd Grenache, Cinsaut, Syrah, Mourvedre, Carignan, Tannat, Grolleau, Cabernet Sauvignon, Cabernet Franc a Pinot Noir. Vyhlásenou ružovou apeláciou je Tavel AOC (južná Rhôna). Kvalitné ružové sa dorába i v apeláciách Sancerre AOC (stredné Francúzsko), Irouléguy AOC (juhozápad krajiny) či v burgundskom Marsannay AOC. Skôr známe ako kvalitné ružové vína pochádzajú z apelácie Anjou AOC (údolie Loiry) a provensálskej Côtes de Provence AOC na južnom cípe krajiny.
Kvalitné ružové vína však nie sú len doménou Francúzska. Dorábajú sa prakticky vo všetkých vinárskych oblastiach sveta z rôznych často miestnych odrôd viniča. Za všetky spomeňme len španielsku oblasť Navarra na severe krajiny. Jej vinárska minulosť sa spája s ružovými vínami z odrody Garnacha. V súčasnosti tvorí rosé takmer polovicu z miestnej produkcie.
Dominujúce výsadby vinohradov odrody Garnacha, asi tak dve tretiny vinohradníckych plôch, ustupujú čoraz viac populárnemu Tempranillu zo susednej vinárskej oblasti Rioja.
Prečítajte si aj Dožil sa 107 rokov vďaka tomu, že denne pil červené víno
Na výrobu ružových vín v strednej a východnej Európe sa využívajú úplne iné odrody ako vo Francúzsku a Španielsku. Rakúska odroda Zweigeltrebe dáva ľahké a svieže ružové vína ovocného charakteru, ktoré sa pijú lahodne iba tak, alebo ako aperitív. Krásne ružové vína z odrody Cabernet Sauvignon sú z Bulharska. Ohúria ružovočervenou farbou a omamnou vôňou malín a jahôd. Frankovka modrá a Svätovavrinecké patria k modrým odrodám viniča, z ktorých sa dorábajú rosé v Maďarsku, na Morave i na Slovensku.
Na Slovensku sa na ružové víno najviac používajú odrody Cabernet Sauvignon a Frankovka modrá. Využijúc športovú terminológiu, za nimi v tesnom závese, asi tak o konskú hlavu sú Svätovavrinecké, Zweigeltrebe a Rulandské modré. Na chvoste jazdeckého pola nájdeme odrody Merlot a Alibernet.
Rosé sa dá vyrobiť z akejkoľvek modrej odrody. No nie všetky sú na jeho výrobu vhodné. Dnes sa dá trúfalo povedať, že slovenské rosé je skvelé. Žne medaily na svetových vinárskych súťažiach.
Kuriozita na záver
Ružové víno sa dá urobiť aj z bielej odrody Rulandské šedé dlhšou maceráciou pomletých bobúľ hrozna. Vyrobené víno je ryšavkasto-ružové. Farba s odtieňmi staroružovej až lososovo-oranžovej závisí od podmienok i dĺžky macerácie.