Slovné hračky s odrodami viniča
Príroda v spolupráci s vinármi nás obdarila toľkými odrodami viniča, až sa z toho nejednému laikovi môže zatočiť hlava. Je to dobrá správa pre vinohradníkov, pretože im umožňuje prispôsobiť svoje víno podľa podmienok vinohradov a vín, ktoré chcú vyrobiť.
Najväčší problém nastáva, ak sa názvy jednotlivých odrôd medzi sebou líšia minimálne, prípadne ak jedna odroda má po svete viacero pomenovaní. Prečo je to tak a znamená to, že sú si tieto odrody podobné?
Jedna odroda, rozdielne meno a chuť
Shiraz a Syrah sú súrodenci, ktorí majú rovnakých rodičov, ale narodili sa každý na inom konci zemegule. Ide o ťažkú, robustnú a korenistú odrodu, ktorá v rôznych kútoch sveta výrazne mení svoje vlastnosti. Starší brat Syrah pochádza z regiónu severnej Rhone a vznikol krížením dvoch modrých odrôd z juhovýchodného Francúzska, Dureza a Mondeuse Blanche. Vo francúzskom origináli zacítite chuť lesného ovocia a čiernych ríbezlí, byliniek, neomylne identifikujete aj chuť čerstvo pomletého čierneho korenia. Toto víno patrí medzi kyslejšie a hutnejšie.
Dozrieva dlhšie, zároveň má dlhšiu životnosť. Mladší brat Shiraz sa narodil v Austrálii. Austrálski vinári využili slnko a teplé podnebie, aby vykúzlili z tejto odrody maximum, pričom sa nesnažili napodobňovať francúzsky originál, ale išli svojou cestou. Štýl týchto dvoch vín vyrobených z jednej identickej odrody v dvoch odlišných destináciach je dosť odlišný. Austrálska verzia odrody je zrelšia, plnšia, s náznakom čokolády a mäty. Kvalitný a chutný Shiraz/ Syrah môžete ochutnať aj v USA, Portugalsku, Taliansku, Čile a Južnej Afrike.
Rizling – klasika, ktorá zažíva renesanciu
Rizling vlašský a rizling rýnsky boli v minulých desaťročiach hlavnými odrodami podávanými v našich pohostinstvách. Časom ustúpili iným odrodám, ktoré mali väčší punc elegancie. Dnes sa snažíme krivdu spáchanú na týchto podobne znejúcich odrodách napraviť a rizlingy sa opäť dostávajú do popredia ako kvalitné a chutné vína. Aký je však medzi „vlašákom“ a „ryňákom“ rozdiel? Pomerne výrazný. Rizling rýnsky, ako názov vypovedá, pochádza z Nemecka, vlašský má nejasný pôvod, predpokladá sa však, že táto odroda pochádza z Francúzska alebo severného Talianska.
Nemecký rizling je aromatický a je na ňom výrazné podpísaný terroir. Vďaka tomu ponúka široké spektrum chutí od sladkých po suché. Rizling rýnsky je najvýznamnejšou odrodou čo sa týka kvantity aj kvality a spolu so Chardonnay je jediná biela odroda, z ktorej vína sa označujú ako investičné.
Rizling vlašský má hĺbku a protichodné vlastnosti, čím fascinuje aj skúsených milovníkov vína. Je jemný aj intenzívny, iskrivý aj šťavnatý, kvetinový aj minerálny, osviežujúci a komplexný, transparentný a hustý. Oba rizlingy sú vyhľadávané pre univerzálnosť, rozmanitosť chutí, kombinovateľnosť s rôznym jedlom.
Burgundské pinoty
Trojica burgundských odrôd Pinot Noir, Gris a Blanc pochádza z historicky uznanej geografickej oblasti s chráneným označením pôvodu. U nás pestované odrody sú skôr známe ako Rulandské modré, šedé a biele. Pinot Noir vyniká buketom jahôd, malín, čerešní a sliviek, vekom prechádza marmeládových a čokoládových tónov. Z tejto odrody vzniká stredne plné červené víno s potenciálom pre ďalšie zrenie vo fľaši, kde dostáva nádych vanilky korenia a dymovej arómy.
Biela burgundská odroda Pinot Blanc vytvára vína chuťovo plné a extraktívne. Vyznačujú sa arómou citrusových plodov a kvetov avšak len vtedy, ak sa plody nechajú dostatočne dozrieť. Pri nedostatočne zrelej úrode sú vína tvrdé, prázdne a ležaním sa nezlepšia. Táto odroda sa dnes v Burgundsku takmer vôbec nepestuje, spája sa skôr s Alsaskom. Pinot Gris je potomkom Pinot Noir. Jeho vína sú jemné, plné, obsahujúce arómu pomaranča, medu, grapefruitu, marhule, orechov a chleba a majú špecifický korenistý charakter. Najviac táto odroda prejaví svoj potenciál pri neskorom zbere.
Staršie a mladšie Beaujolais
Oblasť Beaujolais nám priniesla rovnomenné takmer výhradne červené vína z odrody Gamay Noir, ktoré žnú úspech po celom svete. Pomerne malá oblasť je rozdelená na dve časti riekou Nizerand, pričom na každom brehu rieky nájdete iný typ pôdy. Táto rozmanitosť dáva skvelé podmienky na vznik dvoch druhov vín z tejto oblasti a tými sú Beaujolais Nouveau a Beaujolais Villages. Beaujolais Noveau je ľahké svieže suché víno rubínovej farby, s ovocnými arómami čerešní, malín a brusníc.
Mladé Beaujolais je plné a iskrivé, nemôže sa však dlho skladovať. Maximálne po 6 mesiacoch stráca ovocné arómy a sviežosť. Začiatok degustácie Beaujolais Noveau je stanovený vždy na tretí novembrový štvrtok- do predaja nesmie ísť skôr ako o polnoci zo stredy na štvrtok. Na severnej strane rieky sa rodí Beaujolais Villages, ktoré je protipólom svojho južného suseda. Jeho vína sú charakteristické tónmi ovocia, kvetov, záhradných až lesných bobuľovín, sú oveľa zložitejšie a v zrením sa rozvíjajú – najlepšie z nich sa môžu archivovať až 20 rokov.