Víno nás neprestáva prekvapovať. Okrem toho, že je lahodné, v primeranom množstve zdravé, bohaté na rôzne chute a štýlové, vedci našli ďalšie plus. Pitie vína zamestnáva zmyslovú i emočnú zložku mozgu. Ochutnávanie vína je tak skvelým tréningom pre ľudský mozog a vplýva na náš intelekt.
Someliérstvo rozvíja pamäť a zmysly
S touto pozitívnou správou prišli vedci z prestížnej univerzity v Yale v Connecticute. Podľa ich zistení ochutnávka vína stimuluje mozog. Keď sa napijeme bieleho či červeného vína, neuróny začnú reagovať a do mozgu sa vyšle signál, ktorý zaháji masívne kognitívne výpočty, ktoré naštartujú rozpoznávanie vzorov, pamäť, hodnotový úsudok, emócie a v neposlednom rade pôžitok. Takýto tréning mozgu by mal dokonca predchádzať vzniku Alzheimrovej choroby.
Ochutnávka vína zložitejšia ako matematika
Vedci dokonca degustáciu vína prirovnávajú k riešeniu zložitej matematickej úlohy. Ba čo viac, pre mozog to môže byť ešte o niečo náročnejšie, pretože pri ochutnávke vína sa zapája viac zmyslov. Toto tvrdenie vysvetlil v knihe Neuroenológia: Ako mozog vytvára chuť vína člen tímu vedcov z Yaleu, profesor Gordon Sheperd. Správne ochutnanie vína si vraj vyžaduje aj motorické zručnosti. „Nie je to len o tom, napiť sa. Víno v ústach premieľame, pri čom využívame nie veľmi bežné pohyby ústnej dutiny a až následne ho prehltneme, čo je veľmi zložitý motorický úkon“, povedal Shepherd.
Mozog rozhoduje, či nám chutí
Štúdia okrem iného dokazuje, že fakt, či nám víno chutí alebo nie, je čisto subjektívna záležitosť a vôbec nemusí byť pravidlom, že sa stotožníme s odporúčaním skúseného someliéra. „Chuť nie je vo víne, chuť sa tvorí v mozgu toho, kto ho ochutnáva,“ tvrdí profesor Shepherd vo svojej publikácii. Či nám víno chutí alebo nie, závisí od nášho emočného nastavenia, pohlavia, zloženia slín a v neposlednom rade aj na spomienkach a spoločnosti, v ktorej víno konzumujeme. Z toho jednoznačne vyplýva, že ochutnávka vína je celá veda nielen pre tých, ktorí skúmajú správanie degustátorov, ale aj tých, ktorí ho degustujú.
Prečítajte si Podoby vína – prečo chutí víno každý ročník inak?
S vínom pre zdravie
Podľa ďalšej štúdie majú someliéri viac rozvinuté časti mozgu zodpovedné za chuť, čuch a pamäť. Ešte špeciálnejším tréningom mozgu je degustácia v tme, kde sa na zrak nemožno spoliehať. V takom prípade sa zbystrí sluch a čuch, mozog im venuje viac pozornosti. Iné štúdie zase ukázali, že polyfenoly vo víne zvyšujú prietok krvi a okysličenie mozgu, a tým aj poznávacie schopnosti. Tento fakt je dobrou správou najmä pre starších ľudí, lebo je známe, že prirodzená schopnosť zásobovania mozgu kyslíkom vekom klesá. Čím sme teda starší, tým máme lepší dôvod dopriať si pohárik kvalitného vína.