Napriek tomu, že ružové víno sa vyrába už od staroveku, kedy Hippokrates nabádal svojich pacientov ku konzumácii „lahodného a sviežeho vína svetlo červenej farby“, skutočný rozkvet zažíva až v posledných desaťročiach. Na popularite mu pridáva najmä jeho ľahkosť a osviežujúca chuť, ktorú ocenia nielen dámy, pre ktoré sa elegantne držaný pohár rosé stal akýmsi módnym doplnkom pri spoločenských udalostiach.
Máloktorý konzument vie, aký je rozdiel medzi klaretom a rosé. A tiež v tom, ako vzniká rosé. Predsa biele víno sa vyrába z bieleho hrozna, červené víno z modrého a ružové – zmiešaním bieleho a červeného? Také jednoduché to samozrejme nie je, pretože výroba ružového vína je hotová veda.
Prečítajte si aj Ružové víno je „in“ – a áno, aj medzi mužmi
A to až taká, že vo francúzskom mestečku Vibauban nachádzajúcom sa v Provensálsku bolo v roku 1999 založené výskumné stredisko výroby ružových vín Centre de Recherche et d’Expérimentation sur le Vin Rosé (CIVP). Tu výskumníci každoročne testujú chuť, vôňu a farbu tisícky vzoriek rosé z viac ako 20 krajín sveta a v snahe o dokonalosť si vyrábajú vyše 200 vlastných experimentálnych rosé.
Najdôležitejším kritériom ich výskumu však nie je chuť ani vôňa, ale práve farba. Ružové vína sa líšia od červených a bielych neuveriteľne širokou paletou farieb – od takmer čírej vodovej, cez jemne zlatistú až po sýto fialovú. Každý farebný odtieň, tón a nádych je absolútne jedinečný. Práve túto jedinečnosť sa snažia výskumníci zachytiť a ukázať verejnosti pomocou vzorkovníka – farebného gélu uchovaného vo vínových pohároch.
Farbu rosé ovplyvňujú rôzne faktory
Farebné odtiene rosé rozdelili do 6 hlavných skupín: mandarínka, mango, žltý melón, broskyňa, grep a červená ríbezľa. Farbu ružového vína a jeho konkrétny odtieň ovplyvňuje množstvo faktorov a to najmä vlastnosti hrozna a použitá výrobná technológia.
Základnú ružovkastú farbu získa rosé vďaka krátkemu naležaniu bobúľ hrozna po ich rozomletí, ktoré trvá iba 4-6 hodín. Tento čas je postačujúci na uvoľnenie jemnej farby zo šupiek modrého hrozna a trieslovín, pričom zvyšný postup je rovnaký ako pri výrobe klasického bieleho vína.
Druhým spôsobom výroby ružového vína vzniká tzv. klaret, kedy sa hrozno nemelie, ale iba jemne lisuje, čím sa zabráni kontaktu muštu so šupkami. Do vína sa tak nedostanú ani triesloviny a výsledný mok má svetlejšiu farbu, je ľahší a krásne aromatický. Čím vyššiu cukornatosť má hrozno, tým bude mať bližšie k hnedým odtieňom. Preto vinári dávajú prednosť krátkej macerácii, ktorá umožní výrobu ľahkých a sviežich vín príťažlivej ružovkastej farby.
Tretím spôsobom výroby je kupážovanie, čiže miešanie bieleho a modrého hrozna. Túto metódu však považuje väčšina výrobcov za znevažovanie klasických výrobných postupov a preto si pre svoje ružové vína nechali schváliť označenie „vin traditionnel“. Ružové víno sa dá vyrobiť v podstate z každej odrody modrého hrozna, no nie zo všetkých vznikne víno s požadovanou ľahkosťou a arómou.
Prečítajte si aj Keď počujete „sme butikové vinárstvo“, viete o čo ide?
Na území Slovenska sa najčastejšie na jeho výrobu používajú odrody Cabernet Sauvignon, Frankovka modrá, Svätovavrinecké, Zweigeltrebe a Rulandské modré. V posledných rokoch týmto odrodám praje aj teplé počasie a tak zmierňuje hendikep oproti krajinám južnej Európy. Na Slovensku tak vieme vyrobiť vína svetovej kvality a naše ružové sa čoraz častejšie umiestňuje na medailových priečkach medzinárodných súťaží. Vďaka plnej ovocnej aróme a pikantnosti uprednostňuje väčšina slovenských spotrebiteľov ružové vína domácej produkcie pred zahraničnými. Keďže kvalita hrozna aj výrobné technológie sa líšia v každom vinárstve i krajine, snaží sa výskumný ústav CIVP zhrnúť výsledky svojej práce a zovšeobecniť zistenia:
- severné krajiny ako napríklad Nemecko, Švajčiarsko alebo Rakúsko vyrábajú kvôli chladnejšiemu podnebiu a nižšej cukornatosti hrozna najsvetlejšie rosé,
- sýto ružové vína získané dlhšou maceráciou a použitím hrozna s vyššou cukornatosťou dozrievaným v subtropických teplotách pochádzajú z južných krajín ako Grécko, Taliansko a Španielsko,
- Provensálsko a juh Francúzska sa najčastejšie pýši ružovými vínami so sivastým nádychom v odtieňoch manga,
- najobľúbenejšie a najúspešnejšie rosé majú jemne ružovú farbu s odtieňmi oranžovej.
A na záver malý postreh uznávaného vinára Jean-Baptiste Terlay z vinárstva Gérard Bertrand: „Ak je víno príliš ružové, zdá sa, že s ním niečo nie je v poriadku.“.
Obr.: vinotajna / dreamstime
Prijmite pozvanie na eventy a degustácie a zažite neopakovateľnú atmosféru vinárstva Tajna.
