Piť víno a poznať víno nie je to isté. Ak chcete porozumieť výnimočnému nápoju vo svojom pohári lepšie, mali by ste poznať niekoľko základných faktov. Tie sa vám určite zídu aj keď ich spomeniete v spoločnosti a získate tak uznanlivé pochvaly na vašu adresu. Čo všetko by ste mali o víne vedieť? Naštudujte si týchto 10 najčastejších otázok, ktoré vinári dostávajú.

Sú siričitany zlé?

Siričitany vo víne sú chemické zlúčeniny (oxid siričitý alebo SO2), ktoré sa vyskytujú prirodzene v rôznom rozsahu vo všetkých druhoch vína. Najviac sa vyskytujú v sladkých bielych vínach a najmenej v suchých červených vínach. Pretože siričitany pôsobia antimikrobiálne, majú schopnosť zabíjať nežiaduce baktérie a divé kvasinky počas výroby vína. Keďže siričitany pôsobia aj ako konzervačné látky vína a súčasne zabraňujú aktivite enzýmov, mnohí vinári ich zámerne pridávajú v kľúčových okamihoch procesu výroby vína, aby rýchlo zastavili prebiehajúcu fermentáciu alebo pomohli chrániť víno pred potenciálnou oxidáciou či pred vplyvom baktérií. Staroveké kultúry v Grécku, Ríme a Egypte používali siričitany aj na dezinfekciu nádob s vínom.

Ako vplývajú triesloviny na chuť vína?

Triesloviny (taníny) sú látky z hrozna alebo dreva, ktoré sa nachádzajú vo víne a dodávajú pocit suchých úst po prehltnutí vína. Taníny nachádzajúce sa v šupke, semenách a stopkách hrozna zohrávajú významnú úlohu v chemickom zložení červeného vína. Pomáhajú definovať mieru „plnosti“ červeného vína a vytvárať senzorickú rovnováhu so zvyškovým cukrom podľa toho, či vzniká víno sladké, polosladké, polosuché alebo suché. Výroba kvalitného červeného vína si vyžaduje dokonalú znalosť toho, ako najlepšie využiť potenciál obsahu tanínov vo víne. Rozhodne neplatí „čím viac tanínov, tým lepšie“  pretože nikto neocení víno, po ktorom sa mu tvár skriví do smiešnej grimasy.

rizling vlašský Tajna biele víno

Teror, či terroir?

Termín terroir pochádza z francúzskeho slova terre, čo znamená krajina. Pokiaľ ide o víno, terroir sa snaží opísať celkové prirodzené pestovateľské prostredie vinohradu. Patrí sem makroklíma, mikroklíma, typ pôdy, svahovitosť vinohradu, topografia, pôsobenie slnka a podobne. Milovníci vína veria, že terroir je mimoriadne dôležitým kľúčom k identite vína. Tento termín sa používa aj v produkcii ďalších poľnohospodárskych výrobkov, ako je káva, čokoláda, paradajky, pšenica či čaj.

 

Pridávajú sa do vína rôzne arómy?

Čo môže za nevšedný fakt, že víno evokuje vône tak rôznorodé a nepredvídateľné ako čerešňa, vanilka, čokoláda, tabak, maslo, koža, zem, minerály, huby, med, či egreše? Určite za tým nehľadajte umelé prísady. Za všetko môže fermentácia, tvorba i zrenie vína. Keď kvasinky začnú konzumovať hroznový cukor a premenia ho na alkohol, tisíce chemických zlúčenín sa spájajú v unikátnych kombináciách, ktoré pripomínajú štruktúru a vôňu iných potravín.

víno pivnica sudy

Zreje v sudoch iba červené víno?

Zrenie vína v bareloch alebo sudoch je vzrušujúci proces, ktorý prebieha mimo kontroly ľudských rúk. Zvyčajne sa necháva dozrieť červené víno, pričom efektom je zlepšenie jeho kvality, hĺbky a charakteru, ktoré ho odlišujú od iných vín. Ako víno starne, mladistvé charakteristiky sa postupne menia. Drsné taníny mladého robustného vína sa pomaly zmäkčujú, intenzita farby a nepriehľadnosť  červeného vína sa výrazne zmenia. Väčšina bielych vín, vzhľadom na ich krehkosť a nižší antioxidačný obsah sa vyrába s účelom, aby sa spotrebovali v krátkej dobe. Aj medzi nimi však existujú výnimky, ktoré získavajú na chuti zrením v sudoch.

 

Prečo sú niektoré vína sladšie ako iné?

Určite za tým nehľadajte pridaný cukor. Minimálne nie u kvalitných vín od poctivých vinárov. Cukor hrá rozhodujúcu úlohu vo všetkých formách výroby vína. Fermentačný proces je podporovaný prirodzeným obsahom cukru v hroznových šupkách, dužine a mušte. Bez vysokého obsahu cukru nemôže byť vysoký obsah alkoholu, pretože proces kvasenia by bol skrátený. Cukor, ktorý sa nepremenil na alkohol, ovplyvňuje chuť a úroveň sladkosti. Čiže, či je víno sladké, polosladké alebo suché, určuje obsah zvyškového cukru vo víne.

Ako môže vzniknúť biele víno z červeného hrozna?

Farba vína väčšinou závisí od farby šupiek hrozna a zvoleného spôsobu pestovania viniča. Najvyššia pigmentácia hroznovej bobule sa nachádza v šupke, nie vo vnútri v dužine, ani v šťavách (výnimkou sú však tzv. farbiarky, teda odrody šľachtené s cieľom tvorby vyššieho obsahu farbív). Hroznová šupka obsahuje širokú škálu fenolových zlúčenín (t.j. antokyanidíny, triesloviny atď.), ktoré dodávajú ovociu odolnosť voči poveternostným vplyvom a vytvárajú ochrannú vrstvu. To je dôvod, prečo sa červené víno, ktoré vzniká v procese macerácie, teda s kontaktom s hroznovými šupkami, môže pochváliť vyšším obsahom trieslovín a antioxidantov (ako je resveratrol) ako majú biele vína.

ružové víno, víno rosé, cabernet sauvignon, Tajna

Ako vzniká ružové víno?

Existuje niekoľko spôsobov výroby ružového vína. Macerácia je jedným z najpopulárnejších spôsobov výroby ružového vína. Pri výrobe ružového vína kvasí mušt. Vinár necháva pomleté modré hrozno pred lisovaním krátko macerovať. Čím dlhšie to trvá, tým dosiahne víno tmavší odtieň. Pri  metóde Saignée sa hrozno nelisuje. Z rmutu modrého hrozna sa samospádom nechá odtiecť šťava, ktorú vinár použije na výrobu ružového vína. Aj preto sa táto metóda nazýva aj „krvácanie“. Metódou klaret sa modré hrozno lisuje veľmi šetrne, neuvoľňujú sa do muštu žiadne fenolické látky ani farbivá. Z uvedeného lisovania môže vzniknúť víno, ktoré sa podobá bielemu alebo ružovému vínu. Pomenovanie klaret je u nás skôr známe pre biele víno vyrobené z modrého hrozna. Vo svete sa tak označujú aj vína ružové.

Aký je rozdiel medzi Novým a Starým svetom?

Víno Nového sveta a víno  Starého sveta má medzi sebou veľa výrazných rozdielov, aj keď tieto odlišnosti postupne blednú. Srdce Starého sveta tvoria vinohrady v Taliansku, Francúzsku a Španielsku, v krajinách, ktoré sú priekopníkmi vinohradníctva. Európska vinárska tradícia presadzuje myšlienku, že víno je umenie, ktoré sa prenáša cez generácie rodín a spoločenstiev. Krajiny ako Austrália, Argentína, Čile, Južná Afrika, Nový Zéland a Kalifornia sa zaraďujú do Nového sveta. Ide o krajiny s rýchlo rastúcim, perspektívnym vinárskym trhom. Zároveň je tu veľmi intenzívne rozvíjané domáce vinárstvo, a to nielen, čo sa týka kvantity, ale i kvality.

Môžu mať kvalitné vína syntetické zátky?

Téma syntetické versus korkové zátky už rozvášnili niekoľko diskusií. Ako to väčšinou býva, aj teraz platí, že obe majú svoje výhody aj nevýhody.  Syntetické zátky účinne zabraňujú nepríjemnému „korkovému zápachu“, ktorý kontaminuje 3 až 15 % fliaš so zrejúcim vínom. Druhá výhoda syntetických zátok je ekonomická- sú lacnejšie. Na druhej strane, korok sa  rozširuje a zmršťuje spolu s fľašou, čo vedie k ideálnemu a konzistentnému utesneniu medzi korkom a fľašou. Syntetický uzáver  umožňuje prenikanie nadmerného množstva kyslíka do vína, čiže vystavuje víno potenciálnej oxidácii. Ak je však až príliš tesný znemožňuje väčšinu prírodných chemických reakcií, ktoré sa vyskytujú počas zrenia vína vo fľaši.

Prijmite pozvanie na eventy a degustácie a zažite neopakovateľnú atmosféru vinárstva Tajna.

degustácia vín eventy ochutnávka vínadegustácia vín eventy ochutnávka vínadegustácia vín eventy ochutnávka vína