Zaujímavosti

Zaujímavosti o víne, ktoré vás možno prekvapia a pobavia

Viete prečo si štrngáme pohármi, kde vypijú najviac vína na osobu, čo pôvodne znamená slovo sympózium alebo čo prezrádza o víne jeho farba? Prečítajte si pár zaujímavosti o víne 🙂

Pár zaujímavosti o víne k poháriku

  • Najstaršia zmienka o víne vyrobeného z hrozna pochádza z obdobia 6 000 rokov p.n.l. v Gruzínsku.
  • Najstaršie zvyšky vína (treba však dodať že vtedy sa to ani zďaleka nepodobalo vínu tak ako ho poznáme dnes) boli objavené v Iráne a sú z obdobia Neolitu (8500 – 4000 rokov p.n.l.) Najstarší dôkaz o kultivovanom, teda obrábanom viniči sa našiel na území Gruzínska a je datovaný v rozmedzí rokov 7 tis. – 5 tis. p.n.l. Odhaduje sa, že samotný nápoj vznikol náhodou. Neskôr zdokonalili receptúru Egypťania a po stredomorí ho rozšírili Gréci. Rímania zase víno spopularizovali po celej Európe, no a Španieli (pri objavovaní kontinentov) ho rozšírili aj za oceány do Nového sveta, Oceánie a Južnej Afriky.
  • Svetovo najstaršia zachovaná fľaša vína je datovaná do roku 325 n.l. a môžete ju vidieť v Historickom múzeu Palatinate v Speyeri (Nemecko).
  • Za súčasnú podobu vína môžeme ďakovať mníchom. V období stredoveku sa Cisterciánski a Benediktínski mnísi zaslúžili o inovácie v postupoch výroby vína. Práve vďaka ich výskumu a neúnavnému úsiliu sa tešíme rozmanitosti v postupoch výroby vína aj dnes a ich zistenia sú dôležité aj dnes. Hovorí sa, že v záujme vypestovania čo najkvalitnejšieho hrozna aj ochutnávali zeminu, aby zistili, ako sa pôda mení na rôznych miestach. Jedno z najslávnejších šampanských Dom Pérignon bolo pomenované tiež podľa mnícha. Dom Pierre Pérignon (1638 – 1715) experimentoval s novými metódami výroby a úspešne vylepšoval technológiu výroby vína. Jeho praktiky a techniky sa používajú aj v súčasnosti. Hoci on nevynašiel ani neobjavil šampanské, aplikoval mnoho princípov a procesov pri jeho výrobe, ktoré sa dodnes využívajú.
hrozno, vinohrady

Prečo v Číne pijú najmä červené víno

  • Najviac vína vypijú v Číne a to najmä červeného, keďže červenú farbu považujú Číňania za šťastnú. V Číne sa v súčasnosti vysádzajú obrovské plochy viniča. Keby sme však prepočítavali spotrebu vína na osobu, Čínu určite predbehnú Francúzi. No najväčším konzumentom je Vatikán so spotrebou 74 litrov vína za rok. V prepočte je to približne 99 fliaš o objeme 0,75 litra na osobu a rok.
  • Farba vína môže prezradiť viac o jeho geografickom pôvode. Samozrejme hovoríme o pôvode hrozna, z ktorého bolo víno vyrobené. Farbu vína však nezistíte pokiaľ ostane zatvorené vo fľaši. Je potrebné si ho naliať do číreho skla, kalich nakloniť a pozorovať sfarbenie okraja vína na bielom a dobre osvetlenom pozadí (papier, stena, tanier). Najtmavšie odtiene červeného vína alebo sýto žlté biele vína pochádzajú zvyčajne z oblastí s teplejšími klimatickými podmienkami. Svetlejšie farby vína sú zas príznačné pre chladnejšie podnebie.
  • Štrnganie pohármi na zdravie pochádza z čias starého Ríma. Zvyk štrngania pohármi zaviedli ešte starí Rimania, a to zo strachu z otrávenia svojimi nepriateľmi. Štrngali pritom o seba tak silno, že víno vyprsklo aj do susedných pohárov. Iste, používali sa vtedy drevené alebo kovové čaše. Tradícia pripíjania na zdravie však začala ešte skôr, a to v starobylom Grécku, kde sa hostiteľ napil z pohára ako prvý aby demonštroval svojim hosťom, že víno nie je otrávené.
  • A voda sa premenila na víno…Výrobcovia koncentrátov hroznového muštu dávali počas obdobia prohibície v Spojených Štátoch na svoje produkty veľkú výstražnú nálepku s nápisom: “Keď zmiešate koncentrát s vodou, nenechávajte ho prosím v sude po dobu 20 dní, pretože sa z neho stane víno.”
  • Na svete je cca 2,2 milióna hektárov korkových lesov, väčšina z nich v Španielsku a Portugalsku. Korkový dub sa po dosiahnutí dospelosti „zberá“ každých 9 rokov. Kôra korkovníka má schopnosť postupne dorastať.

Viete, že existuje aj chorobný strach z vína?

  • Na svete existujú jedinci ktorí majú strach z vína. No, áno. Na svete existujú ľudia, ktorí neznášajú víno až tak, že majú z neho strach. Táto choroba (nedá sa to asi inak ani nazvať) má aj svoje pomenovanie a volá sa enofóbia.
  • Na uhasenie smädu cestujúcich Titanic viezol viac ako 12 000 fliaš vína, najmä šampanského.
  • Chammurapiho zákonník (1800 B. C.) obsahuje zákon, ktorý trestal podvodný predaj vína utopením v rieke .
  • Sympózium pochádza z gréckeho symposian, čo obrazne znamená „piť spolu“. Sympózium odráža grécku slabosť pre spojenie vína a intelektuálnych diskusií.
  • Keď v roku 1922 otvorili Tutanchamónovú hrobku, našli pri ňom poháre na víno, ktoré boli označené rokom, menom vinára a poznámkou “veľmi dobré víno.” Popisky boli natoľko špecifické, že by mohli spĺňať aj podmienky súčasných etikiet na vínach v niektorých krajinách.
  • Grécko je jedinou krajinou na svete, kde pretrváva až do súčasnosti stará tradícia pridávania živice zo stromov do vína, čo mu dodáva jedinečnú chuť.
  • V starovekom Ríme ženám bolo zakázané piť víno a manžel, ktorý našiel svoju ženu piť ju mohol usmrtiť. Rozvod z rovnakých dôvodov bola naposledy zaznamenaný v Ríme v roku 194 p.n.l.
  • Látka vo víne, ktorá spôsobuje trpkosť, tanín, sa vzťahuje k slovu “tan”, ktoré je odvodené od šupiek, kôstok a stopiek hrozna. Zvyčajne sa vyskytuje v červenom víne a je vynikajúci antioxidant. Vizuálne taníny vidíme v spodnej časti fľaše ako sediment (v prípade starších červených vín).
  • Starí Rimania verili, že korenie vo víne je dôležitejšie ako samotná chuť vína. Často pridávali fermentovanú rybiu omáčku, cesnak, bylinky a absint. Bohužiaľ ich zvyk variť ingrediencie v olovených hrncoch prispievali k otrave olovom. Tá spôsobovala okrem iného poškodenia mozgu a neplodnosť.
  • V roku 2016 sa na prvých miestach v produkcii vína umiestnili Taliansko, Francúzsko, Španielsko, Spojené štáty, Austrália a Čína.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *