Priatelia a nepriatelia viníc zo živočíšnej ríše
Priaznivcov biodynamických vín zrejme poteší prítomnosť zveri vo vinohradoch. Mnohé z nich však pôsobia ako škodce, iné zase prekvapujúco vo vinohradoch pomáhajú. Skúste si tipnúť, ktoré pomáhajú a ktoré vinohrady ničia? Medvedík čistotný, rys červený, morky divé, líšky, zajace a či paviány?
Poďme najprv za medvedíkom čistotným. Do Európy ho v roku 1934 dovliekol namyslený seladón, dočasný boh leteckých nebies a vášnivý poľovník Hermann Göring. Nemal čo strieľať a tak si dal doviesť pár malých šeliem. Nemali prirodzených nepriateľov, rozmnožili sa neúmerne. Nemali čo žrať a tak si vybrali vinohrady. Inak v Nemecku ich počet odhadujú na milión a pol kusov. Pred pár rokmi zničili medvedíci „umývaví“ úrodu v Brandenbursku a potom sa vydali „plieniť“ vinohrady v oblastiach Mosela, Porýnie, Sara a Falcko.
Rysa červeného (Lynx rufus alebo Felis rufus) v USA volajú Bobcat. Má tzv. „bokombrady“ a kýpťový chvostík. Ľúbi ľudí, ale ešte viac mačky. V periférii miest sa s nimi spári a ich potomstvo v prírode prežíva. Ešte viac ho však milujú kalifornskí vinári. Vo vinohrade drží od hrozna stranou škodce. Plaší Zajace kalifornské (Lepus californicus) či miestne nenažraté, po hrozne idúce hlodavce, ktoré sa podobajú našim sysľom.
Keď v Kalifornii udrú horúčavy, do vinohradov sa zlietajú divé morky. Až tak hrozivo, že na prosby tamojších vinárov dala ochranárska organizácia National Wild Turkey Federation zrátať škody, ktoré vo vinohradoch narobia. Prekvapujúco sa na základe prieskumu škôd ukázalo, že morky sú takmer nevinné. Oveľa viac úrode vo vinohradoch škodia ďalší zvierací návštevníci ako jelene, veveričky, líšky, kojoty a tamojšie medvedíky čistotné.
Austrálskym vinárom, kde nezaprší, ani keby sa klokany hromadne pomodlili, ničia líšky a zajace zavlažovacie hadice. Najprv ich olizujú, lebo sa na ich povrchu zrážajú kvapky. Keď ich však schmatne vodný smäd, nezostanú pri olizovaní, ale začnú trúbky hrýzť. Plastová hadica tak jednoducho praskne a tečie len na jednom mieste.
Vinohrady v JAR plienia paviáni
Juhoafrickým vinárom zase robia galibu vo vinohradoch paviány. Nemôžu ich strieľať a tak si z nich robia opice doslova dobrý deň. Dovalí sa ich priemerne pol stovka. Začnú žrať hrozno, kým nemajú opicu, ako sa patrí. Ukazujú sa ako nesmierni labužníci. Hlcú len najlepšie hrozno, hlavne najsladší Pinot Noir či Chardonnay. Ochutnajú každý strapec. Ak narazia na kyslé hrozno, strapec hodia na zem a načnú ďalší. Niekedy sa napchávajú na prebratých alebo vyhodených strapcoch hrozna, ktoré na slnku prekvasili do alkoholu. Potom je od opitých paviánov na chvíľu pokoj, lebo sa vyvalia pod stromy a vyspávajú „opicu“.
Vinohradníci sa bránia plotmi s elektrickým prúdom, ktoré postavia okolo svojich vinohradov. Elektrické ohrady, či ploty však nepomáhajú. Opice inteligentne plot podkopú, alebo preskočia tak, že sa rozhojdajú na blízkom strome. Nezastraší ich ani trúbenie na povestnú futbalovú trúbu vuvuzelu. Opice na ňu kašlú, veď sú z rodu paviánov. Vydávajú ešte hrozivejšie zvuky a škreky. Nevšímajú si ani imitácie gumených hadov, čo im v naivnej predstave hádžu vinári do vinohradov v nádeji, že uveria, že ich chcú tieto ich odveké potvory zožrať. Ani leví hnoj paviánov nezastraší. Vodca stáda len dôstojne ako pes zdvihne nohu a nechá vinárom odkaz, že na nich sú aj levy krátke. Nepomáha ani keď po opiciach hádžu vinohradníci kamene. Paviány ich s radosťou hádžu po nich späť. Príjemnú hru im ľudia vymysleli, tešia sa.
Nabudúce dáme reč o dobytku a sliepkach vo vinohrade. S pozdravom In vino charitas aj pre zvieratká.